Dejiny, História

8.Časť – ZRUŠENIE PODDANSTVA


historiaobce

Revolučné obdobie v rokoch1848 – 1849 prinieslo so sebou veľa zmien. Bolo zrušené poddanstvo. Toto zrušenie sa týkalo len urbariálnych poddaných, ale nie želiarov. V Šariši začiatkom 19.storočia bolo 16 448 urbariálnych poddaných s pôdou a 17 981 želiarov. To znamená, že počet želiarov, na ktorých sa v plnosti zákon o zrušení poddanstva nevzťahoval, bol väčší ako počet oslobodených urbariálnych poddaných. Nie div, že medzi želiarskymi masami vládla nespokojnosť, ktorú nakoniec prejavovali aj poddaní, ktorí boli okradnutý o pasienky a lesy.

V Šariši sa len 18% všetkej úžitkovej pôdy dostalo do rúk roľníkov, prevažná časť pôdy ostala naďalej v rukách zemepánov. V neprospech roľníkov bola riešená aj otázka vlastníctva pasienkov a lesov, pomocou ktorých zemepáni udržovali roľníkov naďalej v hospodárskej závislosti, takže príčin na nespokojnosť bolo dosť. Toto nedôsledné a v podstate nerevolučné riešenie poddanstva silne ovplyvnilo postoj roľníkov v revolúcii. Vládny komisár Šarišskej župy Irányi, aby získal ľud pre podporu maďarskej vlády, dal vytlačiť a rozdávať medzi ľudom letáky v šarišskom nárečí, v ktorých sa vysvetľovali vymoženosti revolúcie v záujmu ľudu, a ktoré vyzývali ľud na obranu slobody. Aj predstavitelia slovenského národného hnutia agitovali heslami roľníckej otázky a žiadali úplné zrušenie poddanstva, ale neboli dôslední a neprešli k činom. Regrutovanie do maďarského vojska sa robilo často násilne, ale ani nábory do radov slovenských dobrovoľníkov neboli priveľmi úspešné. Tak ako bol ľud pasívny k vojne ktorá sa preťahovala a zaťažovala ho novými bremenami, tak na druhej strane vystupoval aktívne za úplné zrušenie zvyškov poddanstva.

Vo Víťaze sa v septembri 1848 rozchýrilo, že želiarska robota je zrušená, že lesy môžu spolu s pánmi užívať i želiari. Šľachta sa všemožne snažila tieto revolučné myšlienky potláčať v zárodku. Tento spor sa ťahal až do roku 1853, keď Urbársky patent potvrdil zrušenie poddanstva a urbárskych povinností z roku 1848 a predelil urbárom lesné pozemky podľa výmeru pôdy. Rok 1848 bol revolučný aj v národnom pohybe. Maďari žiadali viac práv od cisára a Slováci od Maďarov. Zo sporu o vládnu moc medzi uhorskou šľachtou a rakúskym cisárskym dvorom vznikla ozbrojená revolúcia, ktorá sa dotkla aj nášho kraja. 5.februára 1849 sa strhla bitka medzi cisárskymi vojskami a maďarskými honvédmi na Branisku, kde zvíťazili Maďari. S porazeným cisárskym vojskom bojovali aj slovenskí dobrovoľníci. V roku 1862 bola nariadená komasácia – oddelenie sedliackej pôdy od panskej. Po delení pôdy na parcely bola zapísaná majiteľom do pozemkovej knihy ako vlastníctvo. Od tohto obdobia sa majetkové spory preniesli aj na sedliakov, ktoré ich trápia do dnešných dní. Sedliaci mali šancu prikúpiť si ďalšiu pôdu až pri nástupe vysťahovalectva, ktoré sa začalo veľmi rozmáhať, alebo keď niekto z nejakých príčin musel odpredať časť svojho majetku.

*literatúra: brožúrka Pohľad do histórie obce Víťaz

Komentáre

Momentálne neexistujú žiadne komentáre.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s

Najlepšie foto

Štatiska

  • 596,613 zobrazení
%d bloggers like this: